Vedia čo činia?

Autor: Patrik Bretz | 11.12.2013 o 12:00 | (upravené 12.12.2013 o 14:38) Karma článku: 15,05 | Prečítané:  197x

Masové nepokoje, státisíce ľudí, prostesty, demonštrácie, občianske vojny... momentálne sa v oku diania nachádza Ukrajina. Náš východný sused, krajina so 46 000 000 obyvateľov, obrovský pracovný trh i trh s veľkým potenciálom odbytu. A práve to sú tie činitele pre ktoré bojuje EÚ a Rusko o vstup Ukrajiny do svojich colných únií. Čo a komu môže toto celé dianie priniesť, alebo zobrať?

Recesia, nezamestnanosť a možnosť deflácie sú momentálne strašiaky a témy číslo 1 v Európskej únii už niekoľko rokov. Jedna z možných ciest ako z nich uniknúť je aj rozširovanie únie a zvýšenie odbytového trhu a vývoz svojich výrobkov do ďalších krajín. Európska únia si to veľmi dobre uvedomuje a jedným z takýchto obzorov je práve Ukrajina, kde by mohla EÚ zvýšiť svoj vplyv vo svete, zvýšiť svoj status a tým znova oslabiť Rusko.

Ako je na tom Ukrajina? Ukrajina ešte stále ako post-sovietska krajina hľadá "voľnosť a slobodu", pretože si ju ešte nemala možnosť vyskúšať. To či by jej prinieslo výhody alebo nevýhody, má možnosť poobzerať sa po krajinách, ktoré vstúpili do EÚ od roku 2004. Aké to má následky. Môžeme predpokladať, že po vstupe na západ by sa ukrajinskí obyvatelia mohli začať obávať o svoju prácu, keďže v EÚ platia jasné a tvrdé pravidla trhového hospodárstva a pravdepodobne sa tam zvýši cenová hladina výrobkov a služieb (keďže, na lacné tovary z Ukrajiny sa vzťahuje momentálne clo) aby sa priblížili k EÚ s tým, že hladina platov nebude stačiť tak rýchlo porásť, keďže UA na to nemá priestor. Momentálne sa svojej práce ukrajinci nemusia až tak obávať a aj v poľnohospodárstve sú viac-menej sebestační kvôli kvalitnej úrodnej pôde. Keď predpokladáme vstup do EÚ v ďalších rokoch, dá sa takisto počítať aj s určenými kvótami z Bruselu na potraviny či iný tovar, ktorý by potom zčasti museli dovážať a tovar zo západu nieje najlacnejší. Samozrejme, získanie grantov, dotácií by im prospelo, no možno nepokryje všetky tie riziká ktoré prináša vstup a ignorovanie svojho dlhoročného partnera - Ruska. Spotreba ruského plynu na Ukrajine je 60 %, v čom už Rusi zdvihli varovný prst. Zavretie ruských plynových kohútikov sme mohli sledovať na jar v roku 2009 čo spôsobilo plynovú krízu v celej strednej Európe.

Tentokrát sa daná problematika ale plne dotýka už aj Slovenska. Ukrajina ako náš východný sused ponúka veľké možnosti trhu práce pre podniky fungujúce na našom území. Okrem veľkej ponuky trhu práce ponúka najväčšiu výhodu pre podnikateľov západnej Európy, a to lacnú pracovnú silu. V problematike zákonov pre lepšie podnikateľské prostredie a zákonníku práce (v ktorom UA zaostáva) sa dá upraviť flexibilne a rýchlo, hlavne ak je možné sa motivovať inými štátmi, v ktorých zaručene fungujú. Pre súkromné podniky v súčasnosti sú dôležité personálne náklady, ktoré sú rozdielne v rôznych regiónoch EÚ. Je to jeden z najväčších nástrojov pre zefektívnenie práce a zvýšenie zisku a dostať sa z krízových čias. Odchod firiem smerom na východ by znamenalo zvýšenie nezamestnanosti na Slovensku, ktorá už aj tak dosahuje vysoké čísla. Môžeme ešte pripomenúť zníženie spotreby tovarov na Slovensku, keďže už teraz chodia nakupovať na Ukrajinu lacnejšie výrobky. O cenách cigariet a alkoholu ani nehovoriac, doteraz bolo pašovanie cigariet a alkoholu z Ukrajiny ilegálne kvôli nízkym cenám a obchádzaniu platenia spotrebných daní. Znamenalo by to určité zníženie príjmov do štátneho rozpočtu. Okrem toho by bolo možno riešiť problém s dovozom a cenou plynu, pretože Ukrajina je tranzitná krajina do EÚ. Treba upozorniť, že spojenie Ukrajiny s Európou by Slovensku nepriniesol žiadnu výhodu, no na Slovensku sa k tejto udalosti nik nevyjadruje a neupozorňuje na problémy či nejaký konkrétny plán k riešeniu možných vzniknutých problémov. Zdá sa, v parlamente sa nič neudeje a problematike sa budú venovať až keď problém príde a nie snažiť sa predísť mu.

Na záver si kladiem otázku či je to až tak rentabilné, pretože Ukrajina sa radí k chudobným a zaostalým krajinám, ktoré bude potrebné v budúcnosti pravdepodobne dotovať. Peniaze EÚ sa určite vrátia z predaja tovarov a zavedeným kvótam a zvýšením vplyvu. Hroziaci konflikt medzi Európou (a USA) a Ruskom tiež treba brať do úvahy, ktorý hrozí, pretože či chceme alebo nie, je to konflikt proti Rusku. Nehovoriac o otvorených hraniciach, keď by emigrovalo nespočetné množstvo ľudí do vyspelých krajín smerom na západ. Problém s emigrantami a prisťahovalcami riešilo v minulosti už Francúzsko, či Veľká Británia. Keďže Európska únia je na 33 % závislá na dovoze plynu z Ruska a podľa analýzy Reuters sa to v najbližších 15 rokov nezmení, mali by zvážiť tento súboj. Cenám by to určite neprospelo a to už napriek tomu, že Európa má najvyššie ceny energií vo svete.

Určite by EÚ nemala dovoliť, aby sa UA podvolila Rusku, pretože výhody zo vstupu by mala značné, no pomalšou postupnou integráciou Ukrajiny by sa mohla niektorým veľkým rizikám vyhnúť a dotiahnuť k sebe krajinu, ktorá by mala v Európskej únii nezastupiteľné miesto. Ukrajina by mala zostať pre tento čas ešte sama sebou a udržiavať dobré vzťahy ako s Ruskom tak aj Európskou úniou. Či sa vydá cestou na západ alebo na východ, tak to prinesie vždy jediné výhody, no pri dobrom vzťahe s obomi stranami, mohli by z toho ešte vyťažiť. Prvý krok by mal byť, ktorý by priniesol pozitívne riešenie pre všetky zúčastnené strany je pokojné riešenie s chladnou hlavou a hlavne dostatok času!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Koľko vzdelaných a talentovaných ľudí si môže Slovensko odpáliť?

Neútočme na seba, nepoužívajme slovník, ktorý nás vracia do obdobia mečiarovského gádžovstva, povinnosťou politikov je krajinu kultivovať.

PRIMÁR

Prečo by ste nemali ísť spať nahnevaní

Vedci objavili spôsob, ako sa lepšie vyrovnať so zlými spomienkami.


Už ste čítali?